História konope. (časť1)

Najstarší archeologický dôkaz o využití konopy svedčí o jej používaní šamanmi. Spolu s neolitickou keramikou zdobenou psychadelickými vzormi v Eisenbergu, starou 7500 rokov, sa našli aj semená konopy siatej. Išlo o pozostatky poľnohospodárskych kultúr uctievajúcich veľkú bohyňu. Existuje mnoho indícií naznačujúcich užívanie psychoaktívnych substancií po celej Európe. Už takmer 6000 rokov sa konopa používala na výrobu vlákien aj ako potravina, následne boli objavené aj jej všestranné liečivé kvality.

Stala sa súčasťou staroegyptskej, asýrskej, antickej, islamskej aj stredovekej medicíny. Dodnes je najoceňovanejšia v ázijskej liečbe, v Číne a Tibete pre povznášajúce a antidepresívne vlastnosti, v indickej ajurvéde ako všeliek a afrodiziakum (na niekoho však pôsobí aj opačne).

Nepálske meno boha Šivu je Vidžája (víťazný), čo sa používa aj na označenie konopy vo védskych textoch. Ďalším menom Šivu je Bhangeri Baba, teda kráľ konopy. Podľa povestí rastlinu objavil a zasial v Himalájach, pričom zanechal aj mnoho receptov na jej použitie. Šivov atribút – tradičná jednoduchá fajka čilam, sa drží na čele a je mu zasvätená zaklínadlom Bum Šankar (sláva tomu, kto koná dobro). Po vyfajčení čilamu do dna a skončení meditácie sa zvykne natierať popolom čelo alebo sa vloží na jazyk, pretože aj tento posvätný biely prášok má liečiť.

V Nepále sa konopa pije aj vo forme konopného mlieka (bhang), čo je zdravší variant fajčenia.Hoci pri liečebnom rituály fajčí „trávu“ alebo pije bhang len šaman, aj chorý dostane na liečenie konopné produkty, hlavne pri depresiách, nechutenstve, striedaní nálad alebo pri vysokohorskej chorobe.